Žiacka školská rada sa mení na "školský parlament"
Od 1.1.2022 je v platnosti novelizácia zákona 596/2003 Z. z o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.
Aké zmeny priniesla?
- žiacke školské rady založené do 31. decembra 2021 zákon od 1 januára považuje za
školské parlamenty
- po novom školský parlament je ustanovený, ak
žiadosť o jeho ustanovenie podá riaditeľovi školy najmenej 30 % žiakov školy alebo ak jeho ustanovenie schváli rada školy
- na priebeh volieb dohliada rada školy
- školský parlament má mať minimálne
5 členov (ako doteraz), maximálne
až 17 členov (na rozdiel od minulých jedenástich)
- na ustanovujúcej schôdzi schvália členovia štatút školského parlamentu
- členovia ŠP zvolia na ustanovujúcej schôdzi predsedu ŠP, a to tajným hlasovaním z členov školského parlamentu. Na zvolenie predsedu sa vyžaduje nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov
-
funkčné obdobie predsedu a členov školského parlamentu určuje štatút školského parlamentu, ale nesmie presiahnuť
18 mesiacov
- na zasadnutí školského parlamentu sa zúčastňuje aj
pedagogický zamestnanec určený riaditeľom školy, ktorý nemá hlasovacie právo. Úlohou určeného pedagogického zamestnanca je dohliadať na riadny priebeh zasadnutí a dodržiavanie štatútu školského parlamentu a informovať spolu s predsedom školského parlamentu vedúcich zamestnancov školy o záveroch zasadnutia školského parlamentu
- školský parlament volí, ale po novom
už neodvoláva, zástupcu žiakov do rady školy
- ak je v obci zriadený
obecný mládežnícky parlament a/alebo rada seniorov, školský parlament s nimi
spolupracuje. Ďalej odporúča obecnému mládežníckemu parlamentu svojich členov, ktorí môžu zastupovať svoju školu. Prostredníctvom obecného mládežníckeho parlamentu školské parlamenty spolupracujú.
Celé znenie § 26 zákona 596/2003 „Školský parlament“
(1) Školský parlament reprezentuje žiakov základnej školy alebo strednej školy a zastupuje ich záujmy vo vzťahu k riaditeľovi, vedúcim pedagogickým zamestnancom alebo vedúcim odborným zamestnancom a navonok.
(2) Školský parlament je ustanovený, ak žiadosť o jeho ustanovenie podá riaditeľovi školy najmenej 30% žiakov školy alebo ak jeho ustanovenie schváli rada školy.
(3) Školský parlament má najmenej 5 a najviac 17 členov; členmi školského parlamentu sa stanú žiaci, ktorí vo voľbách získali najvyšší počet hlasov. Počet členov školského parlamentu na účel prvých volieb určia predkladatelia žiadosti o jeho ustanovenie alebo rada školy. Počet členov pre každé ďalšie voľby školského parlamentu určuje štatút školského parlamentu, schválený na ustanovujúcej schôdzi. Na zasadnutí školského parlamentu sa zúčastňuje aj pedagogický zamestnanec určený riaditeľom školy, ktorý nemá hlasovacie právo. Úlohou určeného pedagogického zamestnanca je dohliadať na riadny priebeh zasadnutí a dodržiavanie štatútu školského parlamentu a informovať spolu s predsedom školského parlamentu vedúcich zamestnancov školy o záveroch zasadnutia školského parlamentu.
(4) Na priebeh volieb dohliada rada školy, ktorá vyhlási voľby do školského parlamentu do 30 dní od ustanovenia školského parlamentu. Vyhlásenie volieb, zápisnice a výsledky volieb škola zverejní na svojom webovom sídle a na úradnej tabuli školy. Voľby musia prebehnúť tajným hlasovaním. O voľbách vyhotoví rada školy zápisnicu, ktorú predložia riaditeľovi školy a rade školy.
(5) Predsedu školského parlamentu volia na prvom zasadnutí školského parlamentu členovia školského parlamentu tajným hlasovaním z členov školského parlamentu. Na zvolenie predsedu školského parlamentu sa vyžaduje nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov školského parlamentu.
(6) Ak viacerí kandidáti získajú rovnaký počet hlasov a z toho dôvodu zostane mandát neobsadený, vyhlásia sa nové voľby na príslušný mandát, v ktorých môžu kandidovať len títo dotknutí kandidáti. Členom školského parlamentu sa stane ten kandidát, ktorý vo voľbách získal najvyšší počet hlasov.
(7) Školský parlament
a) sa vyjadruje k podstatným otázkam, návrhom a opatreniam školy v oblasti výchovy a vzdelávania,
b) sa podieľa na tvorbe a zabezpečení dodržiavania školského poriadku,
c) zastupuje žiakov vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy a predkladá im svoje stanoviská a návrhy,
d) volí zástupcu žiakov do rady školy, ak ide o strednú školu a strednú školu pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
e) spolupracuje s obecným mládežníckym parlamentom a radou seniorov, ak sú v obci zriadené,
f) odporúča obecnému mládežníckemu parlamentu svojich členov, ktorí môžu zastupovať školu v obecnom mládežníckom parlamente, ak je v obci zriadený,
g) prostredníctvom obecného mládežníckeho parlamentu spolupracuje s ďalšími školskými parlamentmi,
h) podporuje rozvoj žiakov podieľaním sa na príprave neformálnych aktivít a podujatí.
(8) Funkčné obdobie predsedu a členov školského parlamentu určuje štatút školského parlamentu. Funkčné obdobie nesmie byť dlhšie ako 18 mesiacov.
(9) Školský parlament je schopný sa uznášať, ak je na jeho zasadnutí prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov. Na platné uznesenie školského parlamentu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov školského parlamentu. Na platné uznesenie školského parlamentu v strednej škole a strednej škole pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vo veci voľby a odvolania zástupcu žiakov do rady školy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov školského parlamentu. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.
(10) Náklady na činnosť školského parlamentu sa po dohode s riaditeľom školy uhrádzajú z rozpočtu školy.
Novelizovaný zákon 596/2003 Z. z o štátnej správe v školstve a školskej samospráve:
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/596/20220101?fbclid=IwAR2uhU0oECTBO8O7dJKXn2GkCsYhoU92L9TTMj8EYGso0LykJmltzJ6FPJg